Dilema riaditeľa leteckého úradu - odstúpiť, nechať sa odvolať?
Informácie o nelegálnom prevádzkovaní leteckej techniky a postihovaní niektorých zamestnancov leteckého úradu uvedené v mojom minulom článku vyvolali množstvo reakcií (nielen v diskusii) a mnohé si žiadali konkretizáciu problému. Nemyslím si, že blog je vhodným miestom na zverejňovanie takýchto informácií, tak aspoň oznamujem, že novinári dostali podklady a pracujú na veci. V ich podaní bude problém isto lepšie a vyčerpávajúco spracovaný. Zverejnenie ohlásime.
Čomu by sme sa mohli venovať dovtedy, je sledovať reakciu riaditeľa Leteckého úradu, pretože okrem toho, že sa pravdepodobne dopustil trestného činu útlaku proti niektorým zamestnancom úradu, vo vzduchu visí aj dôvodné podozrenie zo zneužitia právomocí. K odchodu z funkcie riaditeľa LÚ vyzýva úradujúcu osobu aj časť zamestnancov LÚ, ktorí svojmu šéfovi dali dokonca termín na odstúpenie z funkcie. Odchod z funkcie teda nie je už len vecou morálnych kvalít terajšieho riaditeľa a sebakritického zhodnotenia situácie, ale iba vecou času. Pre doplnenie uvádzam, že volanie zamestnancov LÚ po odstúpení jeho úradujúceho riaditeľa nie je motivované iba excesom, ktorý sa stal námetom pre napísanie môjho prvého článku. Dotyčná osoba od svojho menovania do funkcie riaditeľa LÚ vykazuje základné nedostatky pri riadení organizácie, vďaka čomu sú na úrade rozvrátené vzťahy a panuje tam strach. Odbornosť je ofsaide, slušnosť ušla do ilegality a politikárčenie slávi svoj kontroverzný triumf. Zatiaľ. Dokedy?
Politická zodpovednosť ministra Figeľa
Vo svojich reakciách mi mnohí čitatelia prvého článku dosť jednoznačne uvádzali p. ministra Figeľa ako zodpovednú osobu. Tu by som rád uviedol dva dôvody, prečo nemožno v tejto fáze označiť p. Figeľa za priamo zodpovednú osobu:
1./ p. minister nie je odborník pre danú problematiku, on je politik odkázaný na odporúčania a hodnotiace informácie od ľudí, ktorých on sám považuje za odborníkov pre danú problematiku a vybral si ich, aby mu vo veciach civilného letectva radili,
2./ informácie o LÚ a problematike civilného letectva sa k p. ministrovi dostávajú skreslené, nevystihujúce skutočnosť (netvrdím, beriem do úvahy túto možnosť).
Politickú zodpovednosť za Letecký úrad má jednoznačne minister dopravy p. Figeľ, ale týmto konštatovaním vôbec nechcem tvrdiť, že p. Figeľ je zodpovedný za to, čo sa v LÚ a okolo LÚ deje. Musíme mať na pamäti, že až potom, keď p. minister dostane informácie a napriek tomu nebude konať, ho budeme môcť označiť za toho, kto nesie svoj diel viny na afére. Postarajme sa teda o to, aby bol p. minister informovaný. On sa už rozhodne, ako s informáciami naloží a či vezme na seba zodpovednosť za tých, ktorým sa rozhodol dôverovať. Ľudia, ktorí mu vybrali osobu terajšieho riaditeľa Leteckého úradu sú ľuďmi, ktorí ho do tejto situácie dostali. Či im bude dôverovať aj naďalej a či sa prípadne rozhodne chrániť ich aj problematickú osobu riaditeľa LÚ, je na ňom. Budeme to sledovať a budeme reagovať.
Krátka úvaha záver - Je slovenská politická scéna barbarská?
Obmedzenosť slovenskej politiky sa prejavuje najmä v tom, že všetko viditeľné politické snaženie sa sústreďuje výlučne na cieľ dostať sa ku koristi a odohnať od nej v prvom rade konkurenciu a následne aj všetkých ostatných. Snaha časti verejnosti prostredníctvom politiky obsadiť štátne úrady je síce legitímna, ale iba potiaľ, ak sú politickí víťazi schopní a ochotní daný úrad posunúť ďalej, urobiť niečo aj pre budúcnosť a byť aj verejne užitoční tak, ako to pred voľbami všetci sľubujú. Keby úrady fungovali a nediskriminačne plnili účel, na ktorý boli vytvorené, verejnosť by politikom isto kadečo prepáčila. Keby to bolo tak, tu by sme mohli skončiť. Lenže vrcholným číslom slovenskej politiky nie je toto koristnícke barbarstvo, ale fakt, že politikov akoby vôbec nezaujímalo či úrad, ktorého sa zmocnili ešte funguje alebo by verejnosti prospelo jeho zrušenie.
Sledujme, čo platí o ministrovaní p. Figeľa, o politike KDH a spôsobe vládnutia vládnej koalície. Je to iba na nich.
