Úradník platený z verejných zdrojov - verejný nepriateľ?

Autor: Roman Milián | 30.7.2012 o 13:32 | Karma článku: 11,05 | Prečítané:  3065x

Čím viac sa kvalita nášho života zhoršuje, tým skôr a tým viac ľudí sa zamýšľa nad svojím životom. Je tragikomické, že k tejto bohumilej aktivite väčšina z nás dospeje až vtedy, keď o kvalite svojho života niet dôvodu utrúsiť slušné slovo. Ľudsky kvalitnejší jedinci si už pomerne dlho uvedomujú tragédiu pasívneho prístupu k vlastnému životu - čím viac sa spoliehame na iných, že urobia niečo preto, aby sme sa ako „spoločnosť" mali lepšie alebo aspoň dobre, tým horšie životné podmienky od nich dostávame. Spoliehanie sa na altruizmus guruov v politických rubášoch sa ukazuje byť cestou do pekla.

Svoj blog som od začiatku orientoval monotematicky na odvetvie civilného letectva, ktoré sa od čias „demokratizácie“ spoločnosti stáva predmetom zištného záujmu v politických stranách angažujúcich sa spoluobčanov. Písaním tohto blogu sme prešli cestu poukazovania na negatívne dôsledky neodborného a neefektívneho riadenia odvetvia zo strany altruisticky sa predstavujúcich, no absolútne sebecky konajúcich nominantov politických strán vo verejných funkciách. Prešli sme cestu žiadania nápravy chorého stavu a videli sme, že na žiadnej úrovni štátnej byrokracie niet ani len náznaku konať v súlade s verejným záujmom. Museli sme prejsť túto cestu, aby sme získali dostatok dôvodov, dôkazov a alibi pred tými, ktorých bude ohrozovať náš ďalší postup. Za rok písania o problémoch odvetvia civilného letectva u nás konštatujeme:

politický systém našej zvláštnej demokracie má verejný záujem jednoznačne „na háku“. Po vyhlásení výsledkov parlamentných volieb končia všetky predvolebné žarty o odbornom riadení spoločnosti a nastáva „run” na miesta v štátnej správe. Následne sú verejné funkcie obsadzované „kvalitnými” nomenklatúrnymi kádrami, ktoré vedia držať hubu a krok, správne odkláňať verejné zdroje na správne účty, nechávajú si len schválené percentá, nič nekomentujú, nič si nepamätajú a do „zblbnutia“ opakujú naučené partajné mantry o potrebe reforiem, o odbornom riadení, o znížení zadlžovania, o sociálnom zmieri, o budúcej prosperite obyčajného človeka. Žiadna odbornosť, ba ani len náznak o takúto snahu. Výsledok je zrejmý – úpadok, likvidácia našich pracovných príležitostí, zhoršovanie našej životnej úrovne.

Po roku znepríjemňovania života tým, ktorí ho znepríjemňujú nám, sme dosiahli jednu vec – v pozícii riaditeľa Leteckého úradu SR bola vykonaná personálna zmena. Samozrejme, vieme, že ide iba o kozmetickú zmenu a snahu upokojiť rozbúrené vody. Dôležité je ale uvedomiť si, že sa nám podarilo rozbúriť stojaté vody a tiež to, že postihnutá „elita“ sa bude snažiť výsledky nášho snaženia marginalizovať. Po voľbách je to vždy rovnaké: biznisplán partajných vodcov a ich sivých eminencií ráta s vysokým zhodnotením volebných investícií. Nie je teda podstatné, ktorá strana vo voľbách zvíťazí, už vôbec nie jej programové ciele, ale ekonomická sila, ktorú vo voľbách získa. Mafiánske skupiny z najvyšších poschodí vyhodnotia bojisko, dosadia osvedčených pokrývačov odhalených nepríjemností do štátnych úradov, navrhnú niekoľko „malých” úprav a začína žatva. Vládnuci pajáci, víťazi volieb väčšiu časť koláča, „konštruktívna” opozícia menej. Na oplátku. Z tohto dôvodu nemožno hľadať a ani sa dočkať pomoci či aspoň podpory od opozičných politických strán. „Pohoda, klídek, tabáček.“ Aký môže byť výsledok tejto neskutočne hlúpej, smiešnej až tragickej frašky, kde v hlavných úlohách vystupujú skorumpovaní zlodeji, pokakaní donášači a hlupáci do bezvedomia papagájujúci neoboľševické nezmysly? Čo by sa dalo ešte pokaziť, zničiť, dámi a páni, čo ešte...

Veľa ľudí predpokladá, že vlády a ich inštitúcie existujú na to, aby riešili tie problémy, s ktorými sa ľudia stretávajú. Keď tieto problémy pretrvávajú, ľudia zasa predpokladajú, že je to tak preto, lebo tí vo vláde nerobia svoju prácu. Chtiac-nechtiac musíme vziať na vedomie, že vlády nemáme na to, aby riešili problémy, naše domáce či medzinárodné. Vlády a ich inštitúcie existujú iba na to, aby presadzovali a zabezpečovali záujmy preferovaných skupín. MY, ľud, nikdy tou preferovanou skupinou nie sme.

Štát sa stal nástrojom presadzovania záujmov preferovaných skupín, a teda nepriateľom obyvateľstva. Štát nie je národ, štát je mocenská mašinéria, ktorá vládne národu na vymedzenom teritóriu. Štát nedáva peniaze, štát berie peniaze produktívnym ľuďom. Iba malilinkú časť z toho vracia obyvateľstvu. Väčšiu časť peňazí, ktoré zdriape z ľudí, používa na kontrolu obyvateľstva (byrokracia, súdy, polícia, armáda), a veľkú časť z tohto balíka rozkráda a rozdáva spriazneným aristokratom. Štát nie je služobník ale vládca. Ak sa vládca tvári ako služobník, je to ako keď si vlk oblečie baránčie rúcho.

Neodborné a finančne neefektívne „riadenie“ výsostne odborných činností by sme nemali chápať iba ako nežiaduci dôsledok „nezmyselného“ vládnutia politických nominantov. Je to jeho logický dôsledok. Čo je horšie, pravdepodobne nejde iba o bezočivé obohacovanie sa, ale aj o cielený rozvrat odvetvia. Tradičný nezáujem a neochota nadriadeného ministerstva a vlády urobiť akúkoľvek nápravu, urobiť čokoľvek perspektívne, dokazuje dlhodobý trend plánovanej devastácie všetkého, čo funguje. Ak sa na problémy pozrieme takto, potom aj zdanlivý chaos získa svoj zmysel.

Základná kondícia našej ekonomiky sama osebe nie je celkovo taká strašná. Je tu ale takmer úplná, univerzálna abdikácia na zodpovednosť, ktorá ma napĺňa neustále narastajúcim desom a hnusom. Regulačné a kontrolné orgány neurobili nikdy nič zásadné, hoci dôkazy boli do očí bijúce dlhé roky. Politickí nominanti vo verejných funkciách absorbovali všetky finančné toky a ešte viac si vyžiadali vo forme úplatkov. Bez ohľadu na zmenu politickej orientácie pri moci, politickí nominanti mohli a môžu vo verejných úradoch naďalej vo veľkom kradnúť, môžu pokojne ďalej plytvať tým málom, čo má štát k dispozícii.

Spoločnosť trpí nedostatkom peňazí, hnije v základoch a sme pred úplným morálnym krachom. V situácii, kedy ľudia na vlastnej koži pociťujú stagnáciu priemyslu a klesá počet pracovných miest, rastie pocit potreby niečo zmeniť. Ani po posledných voľbách sa nezmenilo nič a frustrácia je ohromná. S narastajúcou nespokojnosťou ožobračovaného obyvateľstva sa nás tvorcovia tejto frašky - herci, televízne tváre a rôzne hviezdičky budú snažiť presvedčiť, že demokracia vzdychá a stoná pod tlakom „extrémistov“, a pritom sú to oni, ktorí nerešpektujú demokratické pravidlá. Dôjde k rezignácii veľkých hráčov alebo budú až do extrémneho vyvrcholenia brániť svoje pozície?

Domáce aj medzinárodné konflikty sa zhoršujú po celom svete kvôli podobným pochybeniam pri riešení problémov. Akoby si ELITA neuvedomovala, čo sa deje, čo spôsobuje a že môže čakať odvetu. V takomto prípade nepochybne príde aj k fyzickej likvidácii tých, ktorí zastávali verejné funkcie, v ktorých mali vedieť o problémoch a mali konať vo verejnom záujme. Je zrejmé, že charakter úpadku bude závisieť iba od reakcií politikov. Zrejme až výrazné pritvrdenie reakcií okrádaných ich prinúti k potrebným krokom. Dostávame sa na okraj priepasti. V diskusii k tomuto článku nech každý, kto vie viac o škandalóznom správaní úradníkov Leteckého úradu SR, zverejní bližšie informácie. Nedovoľme im naďalej nás poškodzovať. My si ich platíme, donúťme ich slúžiť nám! Prizrime sa v diskusii bližšie výčinom ELITY, ktorá drží pod krkom slovenské civilné letectvo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?