Časy, ktoré žijeme

Autor: Roman Milián | 27.2.2017 o 8:00 | Karma článku: 6,30 | Prečítané:  853x

Pred 27 rokmi sme odmietli štátny systém, v ktorom naši ľudia mali kde bývať, štát staval byty, dospelí mali prácu, pre svoje deti mali k dispozícii jasle, škôlky, škola bola povinná, zdravotná starostlivosť bezplatná.

Sociálny štát sme odmietli kvôli skorumpovanej politickej elite, ale v honbe za lepším zajtrajškom sme dostali ešte viac politickej, ekonomickej a sociálnej nespravodlivosti. Odkedy sme odmietli „zlých komunistov“, sa u nás neprestajne prehlbuje bieda. Hlad a zima sužujú ľudí s domovom aj bez domova. Chceli sme fungujúci právny štát, žiadali sme lepšiu vymožiteľnosť práva. A čo sme od svojich volených zástupcov dostali? Právny systém, v ktorom možno slušného človeka okradnúť v súlade so zákonom.

Akoby sme sa vrátili do čias feudalizmu. Všetko je možné iba po známostiach. Kto má kontakty, má prácu. Kto má kontakty, môže úspešne podnikať. V našej spoločnosti dnes vôbec nie je dôležité, čo človek chápe, či je vzdelaný, či sa osobnostne rozvíjal. Vzdelanému, šikovnému človeku bez kontaktov je cesta k životu podľa jeho schopností uzatvorená. Platí jediné, univerzálne pravidlo - ak nepatríš k „elite“, k ničomu sa nedostaneš. Si NIKTO!!! Vertikála moci sa korporatívne uzatvorila: zabudni na lepší život, zabudni na sociálne istoty, zabudni na perspektívu pre seba a pre svoje deti...

Voľbami do parlamentu a do vlády od 89-teho vynášame nielen hlupákov, ktorí sa tvária ako skutoční odborníci, ale aj skutočných zločincov. Jedni aj druhí ruka v ruke zničili všetko, čo nám všetkým umožňovalo cítiť sa ľuďmi – ekonomiku, kultúru, vedu, vzdelanie, medicínu... Bohatí s kontaktami sa stávajú ešte bohatšími, chudobní bez kontaktov ešte chudobnejšími. Toľko chudoby a bezprávia tu nikdy nebolo. A politici robia, akoby to nevideli. Melú o hospodárskom raste, nezamestnanosť vraj klesá, do bezvedomia vylepšujú zákony a naprávajú súdnictvo, vymýšľajú kadejaké reformy... a pri tom všetkom náhlení sa politikov za lepším zajtrajškom zvyšok spoločnosti trvalo upadá. Vo všetkých smeroch, stabilne a najmä neustále. V tom máme istotu.

Zdá sa, že politici majú akýsi čudný program. V našom mene bez hanby zrádzajú záujmy nás všetkých kvôli klanovo-korporatívnym záujmom. Im je jedno, v akom štáte, v akom systéme budú žiť, dôležité je iba to, aby sa ONI mali dobre. Ostatných pokojne nechajú pokapať – od zimy, od hladu, na choroby. ONI nepovažujú za nutné brať ohľad na životné podmienky, ba ani na životy nás ostatných. My sme pre nich NIČ. Obyčajný človek je tu ako handra. My, neprivilegovaní, sme tu očividne navyše a mali by sme sa asi stratiť.

Ľudia sa sklamali. Dnešné svedectvá obyčajných ľudí o realite sa nezhodujú s názormi ľudí v oblekoch hrajúcich sa na štátnu „ELITU“. Stále viac ľudí otvorene nazýva politický režim nekompetentným, nezodpovedným, klamárskym, pokryteckým a arogantným. Skorumpovaným. Doslova zločineckým. A toto „nactiutŕhanie“ má obrovský ohlas v celej spoločnosti práve preto, že v okamihu, kedy niekto takéto slová verejne prednesie, celá spoločnosť vie, že je to pravda.

Našu, až prehnane tolerantnú spoločnosť stále viac zachvacuje zlosť, a tá zlosť je obrovská. Žijeme v časoch, kedy narastá dopyt po strane radikálneho protestu, ktorá by vyjadrovala záujmy, túžby a nádeje sčasti nahnevaných, sčasti nespokojných, sčasti podvedených a sčasti vystrašených občanov. Na vlne zlosti, frustrácie, nespokojnosti a beznádeje sa momentálne vezie iba Kotleba, no bezútešné životné podmienky a nulová perspektíva radikalizujú aj ináč pokojné povahy.

Nebyť bezohľadnej a deštruktívnej politiky, ktorá sa naďalej snaží zúfalo a za každú cenu udržať svoje pozície, „mocenská elita SR“ by dnes nečelila bezprecedentnej invázii kritiky a stúpajúcej nenávisti, s ktorou si nevie rady. Silnejúca nespokojnosť vo všetkých vrstvách totálne ožobráčenej spoločnosti začína prerastať mieru únosnosti. S narastajúcim zbedačovaním narastá počet ľudí ochotných ísť do konfrontácie s „mocou“ bez ohľadu na svoju existenciu. „Elita“ sa snaží tento efekt vyvažovať zavádzaním represívnych opatrení, fašistickou šikanou pre ľudí, ktorí chcú zmenu, ktorí chcú zastaviť rozkrádanie štátu oligarchami. Normálny človek vidí, že očividné zneužívanie moci radikalizuje spoločnosť.

Ľudia volajú po zmene, ale politici ich nepočúvajú. Arogantne a drzo odmietajú diskutovať o vážnych problémoch v spoločnosti. Namiesto dialógu agresívne hanobia svojich oponentov. V takejto atmosfére sa spoločnosť zreteľne pohybuje k stavu, v ktorom kooperácia nebude hrať žiadnu úlohu, pretože sa veci budú riešiť konfrontáciou. Blízka budúcnosť bude pravdepodobne o jedinom cieli - vykopať bastardov z riadenia štátu, aby konečne prišla dajaká zmena. A tvrdo ich potrestať.

V histórii to tak bolo vždy - keď štátna administratíva prestane brať ohľad na záujmy obyvateľstva, na ich rozvoj v sociálnej komunite, štát sa zrúti. A čo potom? Potom sa veci začnú odvíjať opačným smerom. Byť bohatým a slabým bude predstavovať tú najchmúrnejšiu a najnebezpečnejšiu vyhliadku pre budúcnosť. Pretože byť bohatým na Slovensku je už dnes synonymom pre zločin organizovaný na najvyššej úrovni.

Zločincov si nikto nikdy neváži. A tak je to správne. Osoby, ktoré si nahnevaní ľudia nevážia, budú v krízových situáciách ohrozené najviac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

KOMENTÁRE

(Ne)obyčajný človek Igor Matovič

Lídra Obyčajných ľudí šikanuje koalícia, no sám zo seba robí ľahký terč.

KOMENTÁRE

Ako sa žije v kraji, kde bane miznú

Vnímajú ich ako náletové buriny, ktoré sa uchytili v pustnúcom kraji.


Už ste čítali?